Ak ma sledujete na mojom Instagrame alebo Facebooku, iste ste si všimli, že sa mi pred pár dňami podarilo ísť na London Fashion Week, čiže týždeň módy v britskej metropole, počas ktorej rôzni (nielen britskí) návrhári prezentujú svoje kolekcie pre jar/leto 2019. Keďže ide o jednu z najprestížnejších módnych udalostí, ako veľká milovníčka módy som ju chcela zažiť. O tom, aké to bolo a čo som zažila a naučila sa, sa dočítate práve v tomto článku.
Nové kamarátstva. Práve za tie som v blogovaní snáď najvďačnejšia. Na fotke je naša slovenská hviezda v Londýne Natálka alias Natinstablog a naša láska, ktorá vybaví všetko, bez neho by som bola na LFW už v prvý deň stratená a má srdce na správnom mieste – Dušan alias Vegetarianboy.
Ako sa dostať na LFW?
Práve táto otázka bude zrejme zaujímať väčšinu z vás. Najľahší spôsob, ako sa dostať na londýnsky týždeň módy je zakúpenie vstupeniek na oficiálnom portály London Fashion Weeku. Tie si môže kúpiť totiž úplne každý, kto má o danú udalosť záujem. Avšak, lístky sú veľmi drahé a môžu sa vyšplhať až na sumu 200 libier. Ak sa chcete na udalosť dostať zadarmo, musíte sa akreditovať, a to ako bloger, fotograf, novinár alebo nákupca. Ja som sa akreditovala ako bloger a musela som doložiť nasledovné – adresu blogu a všetkých sociálnych sietí, kde figurujem, čísla sledovanosti z Google Analytics a moje fotky. Kamarát sa akreditoval ako novinár a musel dokonca aj doložiť oficiálne potvrdenie s pečiatkou vydavateľstva, pre ktoré píše. Toto je však len akreditácia, teda akési povolenie dostať sa na prehliadky. O vstupenky na konkrétne prehliadky však musíte požiadať samotných návrhárov. Na stránkach LFW nájdete presné mailové adresy, na ktoré je potrebné napísať úprimné a hlavne slušné emaily, prečo máte radi danú značku a prečo by ste to mali byť práve vy, kto by mal dostať na konkrétnu prehliadku vstupenky. Úprimne vám poviem, že pokiaľ nie ste celebrita alebo módna blogerka na úrovni Chiarri Ferragni, boj o vstupenky je pomerne dosť náročný.
Ako to na prehliadkach chodí?
Ak máte šťastie a dostanete na nejaké z prehliadok lístky, môžu vám prísť na váš email vo formáte PDF alebo poštou na anglickú adresu (záleží od konkrétnej značky). V tomto druhom prípade je skvelé, ak máte v Londýne nejakého známeho, ku ktorému si lístky môžete dať zaslať. Keď nadíde čas prehliadky a dostavíte sa na určené miesto, pred vstupom vás budú čakať dve veci – trilión fotografov, ktoré sa snažia odfotiť všetky zaujímavé outfity zúčastnených a rad (niekedy pekne dlhý) čakajúcich ľudí, ktorí sa snažia dostať dnu a tajne dúfajú v prvý rad. Keď sa dostanete dnu, nájdete tam zvyčajne pár reklamných stánkov sponzorov fashion weeku – väčšinou sú to značky z oblasti beauty, fashion a lifestyle. Po vojdení však majú všetci na mysli len jediné – uchytiť si čo najlepšie miesta na prehliadku, z ktorých bude čo najlepší výhľad. Pri prehliadkach menej známych značiek sa v pohode dostanete do prvého radu. Stačí vám len prísť na prehliadku medzi prvými, no stalo sa mi tiež, že organizátori do prvého radu vyberali ľudí s najlepšími outfitmi. Zaujímavé a trošku diskriminačné, alebo sa to zdá len mne? Ak máte pozvánku na prehliadku známejšej značky, do prvého radu si vždy dávajú celebrity alebo ľudí blízkych danej značke. Takéto prehliadky sú však doslova výpravným umeleckým dielom a aj keby ste mali sedieť v poslednom rade v rohu, stojí to za to. Počas samotnej prehliadky majú všetci vytasené telefóny a fotia, natáčajú a ešte raz fotia a fotia. V niektorých momentoch sa mi zdalo až vtipné, ako ľudia nesledujú samotnú prehliadku a zaujímavé modely, ale súťažia o čo najlepšiu fotku na instastories. Stavím sa, že keby ste sa ich spýtali, čo sa im na danom predvedenom oblečení páčilo najviac, nebudú vedieť odpovedať. Prehliadka trvá väčšinou v priemere 20 – 40 minút, v závislosti od počtu modelov, ktoré návrhár vytvoril. Po prehliadke sa ľudia rýchlo rozpŕchnu a ponáhľajú sa na ďalšiu prehliadku, ktorá môže byť na inom zaujímavom mieste. Ak sa prehliadka koná večer, veľmi často nasledovala afterparty, na ktorej máte možnosť spoznať veľmi zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta. Okrem prehliadok môžete na LFW dostať pozvánku aj na prezentáciu. Nie je to však prehliadka v klasickom slova zmysle na móle. Ide o statickú prezentáciu oblečenia a doplnkov, väčšinou na modelkách, ktoré stoja kde-tu v nejakej zaujímavej inštalácii. Oproti klasickej prehliadke sa prezentácia môže niekomu zdať nudnejšia, no na druhej strane si dané kúsky môžete pozerať omnoho detailnejšie a dlhšie než počas prehliadky, kde modelka popri vás len rýchlo prefrčí.
Len pár záberov z prehliadok a prezentácii. Viac si v prípade zvedavosti určite viete vygoogliť. Ja som sa namiesto fotenia sústredila na nasávanie atmosféry a všadeprítomnej inšpirácie.
Moje outfity
Ak sledujete týždne módy kdekoľvek po svete iste vám neuniklo, že módne experimenty sa nedejú len na móle, ale aj v uliciach a častokrát sú práve tie oveľa zaujímavejšie. Na fashion weekoch sa s módou ľudia hrajú a posúvajú alebo mažú jej hranice. Keď som sa rozhodla ísť na LFW, presne som vedela, čo si oblečiem. Ako slovenská blogerka a milovníčka slovenskej a českej módy som chcela v Londýne reprezentovať našu módu. Veď na Slovensku a v Česku máme predsa také obrovské množstvo šikovných ľudí!
Od značky RIVICA už jednu sukňu mám a keďže som spokojná nielen s jej kvalitou, ale aj štýlovým a originálnym prevedením, kontaktovala som Ivicu, aby sme spolu vytvorili custom made sukňu, ktorá bude výrazná, no zároveň bude korešpondovať s mojim a Iviciným vkusom. Vytvorili sme sukňu s názvom Goral Folk a keď som ju doma z balíčka vybrala, bola som doslova unesená. Prevedením a kvalitou sa totiž pokojne rovnala oblečeniu, ktoré bolo v Londýne predvádzané na móle. A nečudo, že ju na mne všetci fotili. Doplnila som ju kamarátovým tričkom „Slovenka“, aby som ešte viac podčiarkla slovenský ráz outfitu.
Iste ste si všimli, že som milovníčkou bláznivých klobúkov. Pár ich už v zbierke mám a dlho som pokukovala po značke Alate Milinery. No a kde takú klobúkovú krásu vytiahnuť, ak nie na London Fashion Week? Milinérku Katku som kontaktovala s prosbou o tyrkysový klobúčik a to, čo mi domov prišlo, bola svetová kvalita. Nádherné profesionálne balenie, krásne vypracovanie, profesionálne obrandované a ja som si musela zas a znova povedať, že Slováci sú neuveriteľne šikovní a zruční. Tyrkysový klobúčik z jej Kolekcie U patrí jednoznačne medzi najkrajšie a najkvalitnejšie klobúky, aké vo svojej zbierke mám. Na LFW dostal toľko pochvál, že pri tridsiatke som sa už pomýlila a zabudla rátať.
Keď som bola pred časom na Sashe v tržnici, medzi najčastejšie sa objavujúce kúsky tam patrili rôzne kvetinové čelenky a doplnky. A boli také nádherné, že som jednoducho musela nejakú vlastniť a ukázať ju svetu v Londýne. Vďaka kamarátke Zuzke som objavila značku Magaela Accessories a Miška, ktorá za značkou stojí, my zhmotnila všetky moje predstavy a kvetinové sny, ktoré som mala v hlave. Vytvorila set čelenky, náušníc, náhrdelníka a opasku. Opäť úžasná kvalita a prepracovanie! V ten deň som mala na sebe ak top a sako z brnenského sekáča a sukňu českej značky Poshme. A musím povedať, že tá záplava kvetov a žltej farby sa mi neskutočne páčila.
Pred istým časom som u Beky videla krásnu háčkovanú kabelku, ktorá sa mi nesmierne páčila. Bola od slovenskej značky s rozkošným hravým názvom Má to háčik. Keď som videla túto žltú kabelku, bola to láska na prvý pohľad a dokonale doplnila môj kvetinovo-žltý outfit. Už je to pár dní, čo sme sa z LFW vrátili domov a ja som ju mala na sebe každý deň. Proste láska!
Tretí outfit bol trošku jesenný a sedel mi do karát, keďže v ten deň sa v Londýne ochladilo. Najviac, čo na jeseni a zime nemám rada, je to, že v obchodoch všetko stmavne a kúpiť veselý a farebný trenčkot či kabát je priam nemožné. Keď som videla tento biely trenčkot/sako s farebnými krúžkami od značky Miestni, zaľúbila som sa. Doplnila som ho o prúžkované nohavice od Answear a bodkovaný top zo sekáča. A na hlave som mala moju obľúbenú čiapku od šikovnej Danyelaart.
Štvrtý outfit bol znovu farebný a na Instagrame bol vašim najobľúbenejším. Ja sa tomu vôbec nečudujem, veď tieto šaty od Vivien Mihalish sú ako stvorené na LFW. Majú znova krásne prepracovanie a páči sa mi, že modrý zips je výrazný, umiestnený spredu po celej dĺžke šiat a nie je nenápadný a skrytý vzadu, tak ako to u väčšiny šat býva. Šaty som doplnila aj o môj žltý klobúk od milinérky Oľgy Janderlovej (nemá Instagram, sídli na Laurinskej ul. v Bratislave). ktorý určite poznáte a nosím ho veľmi veľmi často.
Moje dojmy
Nebudem vám klamať. Predtým, než som odletela do Londýna, som mala v hlave zmiešané myšlienky. Bála som sa, aby som medzi tou všetkou slávou, štýlovými blogermi, modelkami a celebritami nevyzerala ako posledná nula. Veď ja som predsa dievča z malej dediny. Bála som sa, aby mi ľudia naokolo nedali pocítiť, že som menejcenná. Veď predsa všetci tam budú riešiť vzhľad a oblečenie a čo ja, nenápadná slovenská dievka? Bála som sa, že si ma budú premeriavať pohľadom a vyvolajú vo mne pocity, ktoré cítiť nechcem. Že to tam bude plné materiálnych povrchných ľudí. A viete čo? Nemohla som sa mýliť viac!!!
Móda spája. Táto krátka dvojslovná veta úplne na sto percent vystihuje moje dojmy z LFW. Mnoho kultúr, ľudí rôznej farby pleti, vekovej kategórie, typu postavy, vzdelania, zamestnania… všetci sme si boli úplne cudzí, no spájalo nás jediné – láska k móde a spoločná snaha posúvať jej hranice, hrať sa s ňou a experimentovať. Neberte ma zle, no mnohí mi určite dáte za pravdu – my na Slovensku sme naučení na určité konvencie aj v móde a ak ich niekto prekračuje a oblečie si niečo iné ako je zvykom, väčšinou ho ľudia zahrnú neverbálnymi a verbálnymi signálmi, ktoré sú častokrát poriadne negatívne. Tu to bol pravý opak! Ľudia boli tak neskutočne milí, zastavovali nás s prosbou, či by si mohli odfotiť naše outfity a následne sa s nami dali do reči a vzájomne sme sa rozprávali o tom, odkiaľ sme, čo robíme alebo ako je to s módou a blogovaním na Slovensku. Na prehliadke sme zasa mohli vidieť indických dizajnérov, oproti sedela nádherná indická žena a do reči som sa dala s reportérom Českej televízie. Móda tu jednoducho spájala – a to nielen na móle, ale aj mimo neho.
A ešte jedna vec ma veľmi milo prekvapila. A síce, že veľmi veľa návrhárov poukazovalo na dopady módy na životné prostredie alebo vo všeobecnosti poukazujú na určitý závažný problém. V jednom showroome sme napríklad našli slečnu, ktorá si sama navrhuje látky. Ich potlače zakaždým poukazujú na istý závažný problém a percento z predaja putuje na nadácie, ktoré priamo pomáhajú bojovať proti danému problému – videli sme napríklad rozkošné šaty s rybami, ktoré poukazovali na dopad rybolovu na životné prostredie alebo krásne košele s potlačou zeleniny a ovocia, ktoré poukazujú na problém plytvania s jedlom. V ďalšom showroome sme zasa napríklad našli oblečenie ušité z kopačiek, futbalových dresov či dokonca futbalových sietí. Značka Fyodor Golan mala taktiež v kolekcii prvky mora, surfovania, pláží a morí, poukazovala na problém plastov v oceánoch, spojila sa s iniciatívou Plastic Oceans UK a priamo proti tomuto problému bojuje. Aj módou sa totiž dajú veci meniť k lepšiemu!
Londýnsky fashion week bol skvelým zážitkom nielen z hľadiska módnej inšpirácie, ale aj rozhľadu, otvorenia mysle a zvýšenia tolerancie. Ak mi dovolíte byť trochu úprimnou, bloger to na Slovensku jednoduché nemá. Teda, nielen bloger, ale akýkoľvek človek, ktorý sa s módou alebo aj make upom hrá, prekračuje hranice a odmieta spoločenské zaužívané konvencie. Na Slovensku vo všeobecnosti ľudia módu veľmi neriešia a obliekajú sa poväčšine veľmi stroho a jednoducho, len aby zapadli do davu a nikto si o nich nepomyslel nič zlé. Londýnsky fashion week bol pre mňa pozitívny aj preto, že som získala rozhľad a akúsi motiváciu do budúcnosti. Pretože móda tam nebola len ako nástroj na zakrytie našich tiel. Bola tam na to, aby spájala všetkých ľudí, bez ohľadu na farbu pleti, váhu či orientáciu.
A môj Jarko si zaslúži špeciálnu vďaku za všetku lásku, podporu a motiváciu, ktorú mi nielen počas LFW dával. A doteraz netuším, ako ho mohli akreditovať AKO FOTOGRAFA na celebritnú prehliadku značky AADNEVIK! 😀
No Comments