Druhý dych

Doba je rýchla. Tá súčasná doba, kedy sa ženieme za úspechom, bohatstvom, krásou a všeličím iným. 24 hodín je nám málo. Tá súčasná doba, kedy na sociálne siete pribúdajú fotky krajších, úspešnejších a bohatších ľudí, na ktoré hľadíme a rýchlo, takmer bez dychu, snažíme sa im aspoň rovnať. Sme vyčerpaní, vystresovaní a doslova bičovaní. V tomto článku by som sa preto chcela venovať dôležitosti oddychu a nabratia „druhého dychu.“

Prežila som si to aj ja…

Porovnávanie, stres, kopec práce… nevedela som alebo som ani nechcela oddeľovať pracovný a súkromný čas. Čítanie knihy, cvičenie či leňošenie mi pripadalo ako strata času. Namiesto toho som sa čím ďalej, tým viac zahlcovala prácou. Myslela som si, že čím viac práce mám, tým úspešnejšia budem. Oddych neprichádzal do úvahy, veď 6-7 hodín spánku je predsa viac než dosť. Časom som však oddych potrebovala ako soľ a prejavilo sa to aj na mojom zdraví. Vo všeobecnosti mám veľké šťastie, keďže moja imunita je veľmi silná a chorá nebývam. Vlastne si ani nepamätám, kedy som naposledy bola poriadne chorá. Možno na začiatku strednej školy? Naozaj neviem… minulú zimu som však z jedného dňa na druhý zostala v posteli, nemohla som sa ani pohnúť. Moje telo bolo vyčerpané a jednoducho potrebovalo nabrať druhý dych, a tak povedalo „dosť“ a zostalo ležať. Tento stav trval dva dni, počas ktorých som ležala, spala, čítala, pozerala videá a oddychovala. Následne ma, prirodzene, čakala kopa práce. Poviem vám, že to sa zo mňa vychrlilo ako obed z modelky (odpusťte, milujem to prirovnanie). Prečo? Pretože druhý dych nabralo nielen moje telo, ale aj môj mozog, ktorý si oddýchol a kreatívne nápady tvoril sťaby lúsknutím prsta. V tom momente som si uvedomila, že oddych a brilantne odvedená práca ako jeho výsledok idú spolu pekne ruka v ruke.

Ak ste dosiahli istý vek, iste ste už zistili, že za kritiku sa netreba urážať, práve naopak. Dobre mienená konštruktívna kritika od tých správnych ľudí môže byť predsa na osoh viac ako chvála. Moje okolie mi po mojom zimnom kolapse začalo hovoriť, že mám viac oddychovať. Vtedy som si uvedomila jednu (pre vás možno triviálnu) vec. Že ja oddychovať neviem. Nevedela som si len tak sadnúť, v pokoji piť kávu a hľadieť do blba. Alebo si čítať knihu a celé nedeľné poobedie preleňošiť. Dokonca aj čas strávený staraním sa o seba som považovala za stratu času. A slovné spojenie nudím sa som naposledy použila asi počas letných prázdnin na základnej škole. Takže som sa vlastne musela naučiť vypnúť a nabrať druhý dych. Možno sa vám moje slová zdajú prinajmenšom úsmevné, no pre mňa ako pre workoholika je to ťažké. Dospelo to totiž do štádia, kedy môj mozog išiel nonstop, začala som byť prepracovaná a začala som sa mýliť a zabúdať na dôležité veci.

Ako som sa naučila oddychovať?

Keďže som freelancer a pracujem z domu, oddeliť prácu a voľný čas je ťažké. V kancelárii to máte ľahšie – odbijú napríklad štyri hodiny a hor sa domov, kde sa už venujete len svojim súkromným veciam. Keď však pracujete z domu, je veľmi ťažké určiť si, kedy už vypínam počítač a nepracujem práce je predsa dostatok, tak prečo nepotiahnuť do šiestej či siedmej večer? Vysávane či moja manikúra alebo jóga predsa počkajú. Musela som sa naučiť povedať DOSŤ, stopnúť a oddychovať, aby som nabrala druhý dych a aby boli moje pracovné výsledky čo najlepšie. Musela som sa naučiť, že práca počká. Že netreba urobiť všetko hneď a svet sa nezrúti, keď to urobím zajtra alebo až pozajtra. Že nie je hanba si pospať o hodinku dlhšie. Že sedieť s vyloženými nohami a čítať časopis nerovná sa lenivosť. Toto sú pre niekoho normálne veci, ktoré robí každý deň. Pre mňa ako pre človeka, ktorý stále niečo potrebuje robiť to boli veci neznáme a oddych som si automaticky spájala s lenivosťou. Keď som si na hodinku niekedy sadla a len tak sa rozprávala s priateľom alebo som pozerala dokument, začala som mať výčitky svedomia, že nerobím nič prospešné. Možno sa niekto v mojich slovách nájde, možno nie…

K naučeniu samej seba povedať si DOSŤ, venovať sa sama sebe a oddychu mi pomohlo vlastne jedno nešťastie, a síce pokazený pracovný počítač. Teda, nezrútil sa mi svet, no pre freelancera je počítač jedinou vecou, ktorú na prácu potrebuje. Je to vlastne jeho obživa a keď sa ten môj jedného dňa rozhodol, že sa nezapne a chce ísť do opravy, v duchu mi hneď zaznela otázka: „Čo ja budem teraz akože robiť?“ Nefunkčný počítač a nemožnosť pracovať znamenali len jediné – využiť čas a venovať sa domácnosti, záľubám a samej sebe. Vytiahla som staré časopisy Vogue (niektoré sú ešte z roku 1998), čítala som ich a inšpirovala sa. Povŕtala som sa v kúpeľňovej skrinke a vyselektovala som čistiace masky na vlasy, ruky, nohy a tvár, ktoré sa mi za poslednú dobu doma nahromadili v rámci PR balíčkov. Dokonca som sa vrátila k maľovaniu a cez víkend som spala do pol deviatej, čo je u mňa absolútny rekord rekordov. Za tie dva týždne bez počítača som sa jednoducho musela naučiť oddychovať, keďže nič iné mi nezostávalo. Mozog sa mi vyčistil a po tomto „bezpočítačovom/ období vniklo v mojej hlave neskutočné množstvo nápadov na fotky či témy článkov. Z nich vznikli články, ktoré sú na mojom blogu doposiaľ najčítanejšie. Znova to bude znieť triviálne, no ja som sa až teraz (v 26 rokoch) naučila, že k perfektným pracovným výkonom je potrebný oddych a tieto dve veci spolu idú ruka v ruke. Obzvlášť, ak je mojou prácou neustála kreatívna činnosť.

Chvíľka pre seba

Druhý dych však nepotrebuje len moja myseľ, ale aj moje telo. Presnejšie moja pokožka, vlasy či nechty. Čím som staršia, tým to jednoducho pociťujem viac. Aby bol mozog oddýchnutý a pracoval skvele, potrebujeme sa oň starať a dopriať mu oddych. Takisto je to aj s pokožkou či vlasmi. Čím viac starostlivosti im dáte, tým lepšie. Obzvlášť, ak žijete vo väčšom meste. Práve tam je totiž množstvo smogu vyššie, čo vplýva na kvalitu vlasov a našej pokožky.

Yves Rocher detoxikačný rad na vlasy

Vedeli ste, že 92% svetovej mestskej populácie dýcha znečistený vzduch, ktorý negatívne ovplyvňuje zdravie, stav pleti a našich vlasov? Nabrať druhý dych preto potrebujú aj naše vlasy, obzvlášť, ak ich namáhame a pohybujeme sa v prašnom mestskom prostredí, ktoré je plné smogu. Práve na to je určená detoxikačná rada od Yves Rocher, ktorú používam už mesiac. Účinnou rastlinnou zložkou Detoxikačného radu na vlasy sú semená rastliny moringa, ktorá je známa vďaka svojim schopnostiam čistiť znečistenú vodu a viazať na seba nečistoty. Výťažok z tejto rastliny sa navyše získava 100% prírodným spôsobom.

Musím povedať, že mi daná detoxikačná rada veľmi sadla! Po prvom použití som cítila rozdiel, moje vlasy boli voňavé a dokonale čisté. Pocit čistých vlasov je pre mňa totiž jeden z najlepších! Po pár použitiach som videla výrazný lesk, ktorý moje vlas predtým nemali. Rada obsahuje detoxikačný vlasový peeling, ktorý obsahuje hrubé čiastočky, ktoré na pokožku hlavy pôsobia rovnako ako peeling na telo – očistí ju od prachu a nečistôt, ktoré jej bránia dýchať. Vlasy sami následne mastili oveľa menej, než zvyčajne. Detoxikačný micelárny šampón zasa nádherne vonia a vlasy mám po ňom ľahšie, lesklejšie a ľahko sa rozčesávajú. Na môj vkus je však trochu riedky, takže si musím dávať pozor, keď si ho dávam na ruku. Následne na vlasy nanesiem ochranný kondicionér. Super je, že na vlasoch ho stačí mať len minútu a odvedie perfektnú prácu, takmer ako maska, ktorú treba mať na vlasoch oveľa dlhšie. Má sa používať raz týždenne, no ja ho v menšom množstve. V závere používam posledný prípravok z detoxikačnej rady – detoxikačný ochranný ocot. Pozor však, produkt nesie názov ocot, no v skutočnosti má príjemnú sviežu vôňu a vlasy po ňom zostávajú nádherne lesklé. Pri jeho nanášaní si zvyknem dopriať aj masáž hlavy končekmi prstov. Znie to možno divne, no pôsobí to na mňa antistresovo. Dokonca aj keď som v kaderníctve, nikdy nepoviem nie masáži hlavy, pri ktorej takmer zaspávam. Tento proces reguluje nadbytok vlasového mazu, podporuje ich rast a pomáha k okysličovaniu vlasovej pokožky.

Tento článok vznikol v spolupráci s Yves Rocher.