3+1 generácie žien jednej rodiny: ako sa o svoju pokožku staráme my?

Viete, čo je snom každej blogerky? Byť slávna a bohatá. Keď ju osloví na spoločnú spoluprácu značka, ktorú miluje a roky používa. A presne to sa stalo aj mne! #lifeisgucci

Indulona ma s malou dušičkou kontaktovala na spoluprácu, ktorú som samozrejme hneď prijala a za sekundu som mala v hlave tému článku, ktorá sa doslova ponúkala sama – 4 generácie starostlivosti o pleť, keďže túto značku kozmetiky používame všetky v rodine a snáď odjakživa ju vídavam u maminy v kabelke v aute, u sestry na nočnom stolíku hneď vedľa knihy od Stephena Kinga, u mojej skromnej starkej v kúpeľni, ktorá tam má snáď len tri kozmetické produkty… A keďže mňa osobne zaujímajú takéto články, prinášam vám náhľad toho, ako sa my ženy, 4 generácie (3 + moje psie dieťa) o seba staráme.

Starká si Indulonu nikdy nekupovala

Keď som sa starkej spýtala, ako sa o seba v mladosti starala, odpovedala, že nijako. Jednoducho, v minulosti sa žilo inak ako dnes. Tvrdo sa pracovalo, trh bol obmedzený a problémom bolo zohnať obyčajné triviálne veci, nie to nejakú špeciálnu kozmetiku. Podľa nej bežné ženy v jej mladosti vrásky či iné nedokonalosti na pleti príliš neriešili a súčasná doba umelej krásy a dokonalosti je podľa nej pohnutá veľmi zlým smerom. Keď som jej doniesla Indulonu, že by som ju s ňou veľmi rada odfotila a ona  si ju potom môže nechať, z chuti sa zasmiala. Pýtam sa, prečo? Starká vraj snáď nikdy v živote Indulonu nekupovala, pretože ju ona a môj starký fasovali v robote na družstve. Indulonu, toaletný papier, mydlo, prach na pranie… Na dôchodku jej zasa klasickú modrú Indulonu kupujú všetci na Vianoce, a tak má pekné zásoby na celý ďalší rok. Ani teraz v staršom veku však starká na kozmetiku nemíňa stovky eur a žije skromne, tak ako celý život. Stačí jej len staré dobré tuhé mydlo a obyčajný krém na ruky a krém na tvár (v zime trochu hutnejší).

Na tvári človeka sa zobrazuje všetko, čo prežil

Moja maminka vždy hovorievala, že genetiku neobabreš a na tvári človeka sa zobrazuje všetko, čo prežil. Teda, ak nie ste fanúšikom estetických kliník. Keď človek prežíva stres alebo smútok, to všetko sa na pokožke podpíše a nezakryje to ani ten najlepší make up. Navyše, mamina si v zamestnaní umýva ruky snáď stokrát za deň a v zime ich vystavuje mrazu aj niekoľko hodín denne, keďže je zootechnička a sprchuje sa niekedy aj dvakrát denne. Na hydratovanie pokožky teda potrebuje veľmi silné a hutné produkty. Niekedy používa aj oleje – najmä kokosový, ktorý jej veľmi sadol.

Suché ruky ako pracovná deformácia

Keď som sa spýtala mojej sestry, kedy a prečo si krémuje ruky ona, len prevrátila očami a odvetila, že v jej krásnej práci. Pracuje na daňovom úrade a viete si asi predstaviť, aká hromada papierov jej denne cez ruky prejde a obzvlášť v marci. Kancelársky papier jej vraj ruky neskutočne vysušuje, a tak má v kancelárii na stole vždy krém, ktorý sa rýchlo vsakuje a hydratuje, no nie je mastný. Doma má zasa úchylku, ktorú si pestuje ešte od našich detských čias. Moja sestra proste nezaspí, pokiaľ nemá centimetrovou vrstvou dokonale namazané ruky a pery. Na nočnom stolíku má snáď odjakživa Indulonu, pretože aj jej manžel železničiar ju pravidelne fasuje v robote. Vďaka jej konzistencii a charakteristickej vôni sa na nej stala závislá a teraz si ju kupuje vo veľkom. Prednedávnom sa tiež zodpovedne rozhodla, že na prahu tridsiatky je čas pustiť sa do boja proti vráskam, a tak investuje do drahších protivráskových krémov. To, či fungujú, zatiaľ ja osobne posúdiť neviem, keďže krivá je stále rovnako (čau Nika!).

Nepotrebná kozmetika?

veľmi dlhú dobu na mňa žiadne krémy nezaberali. Nech som sa natierala akokoľvek, aj tak som mala suchú tvár a o rukách ani nehovorím. Začala som si myslieť, že takáto “nefunkčná” kozmetika je nepotrebná a mala som chuť všetky tie krémiky povyhadzovať. V tom čase som ešte študovala, nemala som veľa oeňazí nazvyš, a tak som si kupovala len lacnejšiu kozmetiku. Myslela som si, že práve takáto lacná kozmetika nemá žiadne viditeľné výsledky a že si musím kupovať drahé značkové produkty. Nakoniec som však zistila, že som vlastne len používala kozmetiku, ktorá mne nesedela a jednoducho nebola dobrá. Plus, robila som základnú chybu – používala som vysoko hydratačný krém aj v zime (v takomto kréme je voda, ktorá spolu s mrazom pleť len viac vysuší). Po dlhej dobe som nakoniec našla pár značiek, ktoré mi vyhovujú a vidím výsledky. Sú to všetko značky z drogérie a jednou z nich je aj Indulona. Milujem ich krémy a už som stila prísť aj na svoj tajný trik – v zime, keď mám veľmi suché ruky, na ne používam krém na nohy. Ten je veľmi hutný, mastný a určený na veľmi suchú a zhrubnutú kožu. S rukami to z večera do rána urobí hotové zázraky.

Veď tá tuba z krému vyzerá ako hračka!

Naša štvrtá generácia v rodine – moje psie dieťa (nesúďte ma prosím, ona je fakt zlatý psík, vychovanejší lepšie ako niektoré iné deti) je síce poslušná, no ako šteniatko sa jej podarilo vyviesť pár šibalstiev. Napríklad, nevedela rozoznať svoju plastovú hračku od plastovej tuby krému na ruky. Takže sa hrala a hrala, až tubu rozhrýzla a krém mala ešte aj na nose. Podobnú nehodu spôsobila aj v kúpeľni – hovorím si, že je nejako podozrivo ticho. Idem sa pozrieť a ona povyťahovala tie plastové vankúšiky, v ktorých je gél na pranie a aviváž v jednom a hrala sa s tým. Našťastie, nikdy sa jej nič nestalo. Síce je psík, no aj ona v zime potrebuje hydratovať labky. Vonku je predsa sneh a soľ a to s nimi robí šarapatu. Natieram jej ich teda kokosovým olejom na varenie, čo sa jej samozrejme náramne páči, keďže ho rada oblizuje.