Veci, ktoré by som si na seba nikdy nedala

Tak ako plynie čas a človek sa mení, menia sa aj jeho názory na módu a jeho vkus. U mňa je zmena vkusu a názorov na módu doslova na dennom poriadku. Veľmi často sa mi stáva, že si kúpim nejaký úplne úžasný, perfektný a štýlový kúsok, no o mesiac ho vytiahnem zo skrine a pozriem sa naň s otázkou, kde som, pre Boha, mala hlavu, keď som si toto kupovala a páčilo sa mi to? Samozrejme o ďalší mesiac to vytiahnem znova s pocitom, že som natrafila na módny poklad a v momente si danú vec obliekam na seba. Existuje pár vecí, ktoré by som si na seba absolútne nedala (možno len keby mi niekto zaplatil slušný peniaz) a prekvapivo sa môj názor na tieto veci rokmi nemení. O ktorých kúskoch je reč?

Klasická podprsenka

Niekedy (keď som bola „mladá a hlúpa“) som podprsenky nosievala. Nosievala som ich však o minimálne číslo väčšie s pocitom, že moje prsia budú pôsobiť tiež väčšie. Ach, aká naivita… postupom času sa mi klasická kosticová podprsenka alebo podprsenka typu push up zdali natoľko nepohodlné, že som im dala zbohom. Nie, nenosila som nesprávnu veľkosť podprsenky – skúšala som všeličo od lacných po drahé značkové a nechala som si aj vybrať podprsenku odborníčkou v špecializovanej predajni. Jednoducho sa v klasickej podprsenke cítim nepohodlne už roky. Momentálne nenosím buď žiadnu alebo len pohodlnú športovú, aj to len vtedy, ak si to oblečenie alebo udalosť vyslovene pýtajú. Chodiť bez podprsenky je natoľko pohodlné, že by som sa k tej klasickej vrátila už len ťažko.

Výstrihy po zem

Obdivujem, keď si nejaká slečna „zabije výstrih až po zem.“ V dobrom. Ono to vôbec nie je o tom, že na výstrih treba mať väčšie prsia, je to všetko o odvahe a sebavedomí, ktoré mne asi trošku chýba. Koľkokrát sa mi stalo, že sa mi nejaké šaty neskutočne veľmi páčili, no nekúpila som si ich kvôli tomu, že mali na môj vkus veľký výstrih a necítila by som sa v nich pohodlne. A práve to pohodlie je pre mňa prvoradé. Napríklad pri takých slávnostných šatách, ktoré si chcem obliecť ako hosť na svadbu – nikdy by som si nekúpila geniálne úžasné šaty s výstrihom, v ktorých budem vyzerať ako femme fatale, no nemôžem sa v nich ani pohnúť, lebo mi každú stotinu sekundy niečo „vykukne.“ Namiesto elegantných sexi topíkov s výstrihom, ktorý upúta každé mužské oko si kedykoľvek radšej kúpim nejaké dámke tričko s vtipnou potlačou do zbierky. To som celá ja.

Topánky na platforme

Nemám najmenší problém obliecť si niečo, čo mi v istom zmysle môže trochu deformovať postavu – napríklad oversize pánska košeľa. Čo však paradoxne na sebe nestrpím a nikdy si na seba nedám,  sú topánky na platforme. Takej tej platforme, čo robí z vašej nohy kopýtko a zbytočne ju zmohutňuje.

Tetovanie

Vzhľadom na to, že sa moje názory menia ako ponožky, by som si na seba nedala niečo vytetovať v strachu, že sa mi to dané motto alebo vyobrazenie prestane páčiť a čo už len potom ty blondínka budeš robiť? Samozrejme mám pred očami aj moje staré ja a moju ovisnutú pokožku, na ktorej sa bude vynímať zdeformovaný vráskavý citát „pražené čínske rezance.“

Čiernočierny outfit

Čierna je pre mňa symbolom smútku. Tak, odkiaľ pochádzam, nosíme čiernu na znak smútku celý rok po smrti blízkeho. Prvé týždne sa farba odevu zhoduje s vašou náladou, takže je to v poriadku, no potom začnete mať depku už len z tej samotnej smutnej farby, ktorá vašu zlú náladu len posilňuje. A predstavte si, že ju musíte nosiť celý rok (teda, nemusíte, ale nechcete trpieť otázky hlúpych dedinských mozgov, či si nevážite daného zosnulého, že nenosíte smútok?). celočierny outfit na mne teda v bežný deň na sto percent neuvidíte. Farby totiž majú neuveriteľný dopad na našu psychiku a rada si každý deň zlepšujem náladu napríklad krásnymi žltými šatami.